

Energetická kríza posledných rokov zásadne zmenila spôsob, akým firmy premýšľajú o energiách. Prudký rast cien elektriny a plynu prinútil podniky detailnejšie sledovať spotrebu, analyzovať svoje náklady a hľadať riešenia, ktoré im pomôžu zvládnuť neistotu na trhu. Kým ešte pred pár rokmi rozhodovala pri výbere dodávateľa najmä cena za megawatthodinu, dnes firmy zisťujú, že samotná komodita tvorí iba časť nákladov.
„Je dobré sledovať cenu za megawatthodinu, ale keď si podnik pozrie celú faktúru, zistí, že komodita tvorí iba časť výslednej ceny. Veľkú úlohu zohrávajú aj distribučné a regulované poplatky,“ vysvetľuje Michal Vargončík, obchodný riaditeľ našej dcérskej spoločnosti PPA POWER DS.
Práve v tejto oblasti podľa neho vznikajú niektoré zbytočné náklady, ktorým sa dá pri správnom nastavení predísť. Firmy totiž často riešia iba výslednú cenu elektriny, no menej sa zaujímajú o to, ako ich spotreba reálne funguje a čo všetko vplýva na konečnú faktúru.
„Koncentrácia na cenu elektriny vyplýva zo situácie, ktorá nastala počas energetickej krízy v rokoch 2020 až 2022. Prudký nárast cien veľmi výrazne ovplyvnil výrobné podniky aj ich náklady,“ hovorí Michal Vargončík.
Dnes však už nestačí pozerať sa iba na cenu komodity. Cenu energií totiž dokážu navýšiť distribučné poplatky, regulované položky, rezervovaná kapacita či rôzne penále. Mnoho firiem pritom netuší, že časť týchto nákladov vzniká zbytočne, napríklad nesprávne nastavenou rezervovanou kapacitou alebo nepredvídateľným priebehom spotreby. Pritom ide o faktory, ktoré sa dajú ovplyvniť.
V energetike neexistujú dve firmy s úplne rovnakou spotrebou. Každá výroba funguje inak, má odlišné technologické procesy, inú intenzitu prevádzky aj rozdielny časový priebeh odberu.
Práve odberový profil je jedným z najdôležitejších parametrov pri nastavovaní energetických riešení. „Pri nacenení energií nie je dôležitý iba objem spotreby, ale aj jej priebeh v čase. Problémom bývajú najmä výrazné výkyvy alebo odberové špičky, ktoré môžu zvyšovať náklady podniku aj dodávateľa,“ vysvetľuje M. Vargončík.
Odberové špičky vznikajú v momentoch, keď firma naraz zapína väčšie množstvo technológií alebo výrobných zariadení. Typickým príkladom sú ranné nábehy výroby, pri ktorých spotreba elektriny prudko vyskočí.
Tieto krátkodobé špičky však majú zásadný vplyv na rezervovanú kapacitu aj na výsledné poplatky. Ak podnik prekročí dohodnutý odberový limit, distribučná spoločnosť mu môže vyrubiť penále, ktoré bývajú výrazne vyššie ako samotná cena elektriny.
„Rezervovaná kapacita musí byť nastavená správne, pretože distribučná sústava musí byť pripravená dodávať podniku plný výkon. Ak sa kapacita prekračuje, objavujú sa penále, ktoré môžu byť násobne vyššie ako cena komodity,“ upozorňuje náš odborník.

Kľúčovým nástrojom pri optimalizácii spotreby je jej meranie. Kvalitné dáta dnes umožňujú podnikom identifikovať problematické miesta a riadiť prevádzku efektívnejšie.
„Meranie je kľúčové, dovolím si tvrdiť, že je to alfa omega pri riadení podniku samotného,“ zdôrazňuje M. Vargončík.
Moderné online merania neukazujú iba celkovú spotrebu firmy, ale dokážu samostatne sledovať jednotlivé technológie, stroje či prevádzkové úseky. Vďaka tomu je možné presne identifikovať, kde vznikajú energetické straty alebo ktoré zariadenia vytvárajú najväčšie špičky.
Detailné dáta, zistené na základe takýchto meraní, umožňujú rozložiť spotrebu v čase tak, aby sa minimalizovali nárazové odbery, lepšie plánovať výrobu a zároveň znižovať náklady.
„Čím detailnejšie merania firma má, tým lepšie vie optimalizovať spotrebu. Zároveň aj my vieme zákazníkovi lepšie odporučiť vhodné riešenie,“ vysvetľuje M. Vargončík.
Význam online monitoringu narastá najmä v období, keď sa náklady na energie stávajú jednou z kľúčových položiek priemyselnej výroby. Firmy preto začínajú zamestnávať vlastných energetikov alebo spolupracujú s externými odborníkmi, ktorí sa venujú optimalizácii spotreby – napríklad ako je naša dcérska spoločnosť PPA POWER DS.
Rast cien energií prirodzene urýchlil aj investície do nových technológií. Podniky riešia fotovoltické elektrárne, batériové úložiská, systémy na stráženie štvrťhodinových maxím či kompenzáciu jalového odberu.
„Každé riešenie musí byť nastavené podľa konkrétneho odberového profilu zákazníka. To, čo funguje jednému podniku, nemusí byť vhodné pre druhý,“ vysvetľuje M. Vargončík. Fotovoltika napríklad dáva najväčší zmysel tam, kde podnik dokáže väčšinu vyrobenej elektriny okamžite spotrebovať.
Významnú úlohu dnes zohrávajú aj batériové úložiská. Tie dokážu pomôcť najmä pri vyrovnávaní krátkodobých odberových výkyvov a optimalizácii rezervovanej kapacity. Batériové systémy zároveň umožňujú podnikom lepšie pracovať s energiou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov a znižovať riziko nárazových odberových špičiek.
Dôležitou témou je aj kompenzácia jalového odberu. Ide o energiu, ktorá síce zaťažuje distribučnú sústavu, no firme neprináša reálny výkon. Ak je jalový odber vysoký, podnik môže zbytočne platiť ďalšie poplatky.
„Snažíme sa pomáhať zákazníkom aj pri kompenzácii jaloviny a pri nastavovaní účinníka tak, aby zbytočne neplatili penále,“ dopĺňa M. Vargončík.

Liberalizácia trhu s energiami výrazne zmenila spôsob, akým firmy elektrinu a plyn nakupujú. Kým v minulosti boli podniky odkázané na regionálnych dodávateľov, dnes si môžu vyberať z viacerých spoločností. To však zároveň znamená, že výber dodávateľa je oveľa komplexnejší.
„Najlacnejšie riešenie nie je vždy to najlepšie. Treba mať komplexný pohľad na potenciálneho dodávateľa a zhodnotiť všetky riziká, všetky pre aj proti,“ upozorňuje M. Vargončík.
Pri výbere partnera odporúča sledovať najmä stabilitu spoločnosti, referencie, finančné zázemie aj schopnosť poskytovať komplexné služby ako sú poradenstvo, analýza spotreby, návrhy optimalizácie aj pomoc pri modernizácii energetiky.
„My sa nesnažíme zákazníkovi dodávať čo najviac energie za každú cenu. Chceme, aby to bolo win-win riešenie a aby podnik zbytočne nepreplácal,“ hovorí obchodný riaditeľ PPA POWER DS. Práve komplexný prístup sa podľa neho stáva jednou z najväčších konkurenčných výhod.
Energetika je odvetvie, ktoré sa v súčasnosti mení mimoriadne rýchlo. Elektrifikácia priemyslu, rast elektromobility, rozvoj obnoviteľných zdrojov či decentralizácia výroby elektriny budú v najbližších rokoch výrazne zvyšovať nároky na distribučnú aj prenosovú sústavu.
„Spotreba elektriny bude narastať a s tým bude potrebné dobudovať infraštruktúru, elektrické stanice aj ďalšie výrobné zariadenia. Obnova celej infraštruktúry bude nevyhnutná a s tým by mal rátať tak štát, ako aj podniky,“ uzatvára M. Vargončík.
Prečítajte si, ako správne riadená energetická infraštruktúra pomáha priemyselným areálom fungovať spoľahlivejšie, efektívnejšie a pripravene na budúcnosť.
