Zemný plyn je v súčasnosti azda najkontroverznejší zdroj energie. Patrí medzi neobnoviteľné zdroje a to, čo sa doteraz považovalo za jeho prednosti – nízke emisie a nízka cena –, je už tiež minulosťou. Napriek tomu sa mnohé krajiny aktuálne bez zemného plynu nedokážu zaobísť.
Zemný plyn sa v mnohých krajinách sveta (vrátane Slovenska) využíva na energetické účely, teda na vykurovanie, varenie, ohrev vody, na výrobu elektrickej energie aj na pohon dopravných prostriedkov.
Je to bezfarebná, vysokohorľavá látka v plynnom skupenstve, ktorá sa nachádza v zemskej kôre. Z chemickej stránky tvorí zemný plyn (najmä) zmes piatich alkánov (parafínov), teda uhľovodíkov. Konkrétne ide o metán, etán, propán, bután a pentán.
Zemný plyn je ľahší ako vzduchu a je bez zápachu. Hoci sám osebe nie je toxický, je dusivý, preto sa pri jeho úprave „aromatizuje“ organickou zlúčeninou síry (THT, tetrahydrotiofénom), aby bol pri úniku ľahko identifikovateľný.
Zemný plyn a energia
Vďaka tomu, že zemný plyn obsahuje veľký podiel metánu, pri spaľovaní ktorého vzniká v porovnaní s ostatnými fosílnymi palivami najmenej CO2, považuje sa za relatívne šetrný k životnému prostrediu, či dokonca ekologické palivo a hojne sa využíva na výrobu elektrickej energie a v domácnostiach na výrobu tepla a ohrev vody.
Toto sa vplyvom geopolitickej situácie a situácie na trhu s energiami začalo v roku 2022 meniť, zemný plyn sa začal nahrádzať alebo dopĺňať inými zdrojmi energie. Aká bude budúcnosť tohto zdroja v energetike, je však nateraz ťažké predpovedať.
Faktom ostáva, že krajiny Európskej únie sa snažia diverzifikovať zdroje zemného plynu, ktorý mala väčšina Európy prevažne z Ruska.
Niektoré krajiny začali podnikať kroky k tomu, aby bolo v ich energetickom mixe viac zastúpené jadro (napríklad Francúzsko, Maďarsko, ale aj Slovensko) a zemný plyn sa využíval čo najmenej.
Nemecko sa vydalo opačnou cestou, a to odstavovaním jadrových elektrární a ich nahrádzaním alternatívnymi zdrojmi. V prípade, že elektrinu nevyrábajú (lebo nesvieti slnko, nefúka vietor), výpadok v elektrizačnej sústave nahrádzajú „zapínaním“ paroplynových elektrární. Tieto elektrárne sa štartujú relatívne rýchlo a bezpečne, zároveň však zvyšujú závislosť krajiny od dodávok tohto fosílneho paliva.
Stále platí, že aj keď je obsah CO2 pri spaľovaní zemného plynu oveľa nižší ako pri spaľovaní uhlia, oxid uhličitý sa do vzduchu dostáva a spolu s ním aj nebezpečné pevné častice miniatúrnych veľkostí, ktoré po vdýchnutí ostávajú v organizme a spôsobujú (chronické) zdravotné problémy.
Zemný plyn a priemysel
Zemný plyn sa však zďaleka nepoužíva iba na energetické účely. Bez zemného plynu by ľudstvo nemalo mnoho druhov plastov, ale ani tkanív, hnojív či nemrznúcu zmes.
Využitie zemného plynu v priemysle je, samozrejme, oveľa širšie. Je potrebný pri výrobe celého radu chemikálií od amoniaku a kyseliny octovej cez bután, etán, metanol až po propán.
V priemysle a v doprave sa zemný plyn spracúva do dvoch rôznych foriem, a to na stlačený zemný plyn (CNG) a skvapalnený zemný plyn (LPG).
Využitie zemného plynu (CNG) v doprave
Stlačený zemný plyn (compressed natural gas, CNG) pozostáva predovšetkým z metánu. Ide o kombináciu jednej molekuly uhlíka a štyroch molekúl vodíka, ktoré v sebe skrývajú veľké množstvo energie.
Po spojení so vzduchom a zapálení funguje CNG ako palivo. Poznáme ho z „plynových“ fliaš, ktoré sú pripojené k plynovému sporáku, CNG sa používa aj na kúrenie a ako pohon dopravných prostriedkov.
Palivo v podobe CNG má oproti klasickému benzínu mnoho výhod. Okrem ceny je to vplyv na životné prostredie, pretože spaľovanie CNG produkuje menej uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého a oxidov dusíka než spaľovanie benzínu alebo nafty.
Keďže zemný plyn je bez zápachu a farby, plynárenské spoločnosti pridávajú aj do CNG ako bezpečnostné opatrenie odoranty. Vôňa nie je ani trochu príjemná, podobá sa zápachu pokazených vajec. Dôvod je jednoduchý – ľudia majú pri úniku plynu spozornieť.
Ak dôjde k úniku plynu vonku, jednoducho by sa mal rozplynúť, pretože je ľahší ako vzduch. Únik v uzavretom priestore však môže byť nebezpečný, môže spôsobiť explóziu, požiar alebo zadusenie.
To je dôvod, prečo autá s pohonom na CNG nemôžu parkovať v uzavretých (podzemných) garážach.
Skvapalnený zemný plyn (LPG)
Skvapalnený zemný plyn (liquefied petroleum gas, LPG) sa tak ako „klasický“ zemný plyn skladá prevažne z metánu, ale je spracovaný do kvapalného stavu. Aby sa dal plyn premeniť na kvapalinu, musia byť z neho odstránené všetky zložky, ktoré by mohli zamrznúť. Konkrétne ide o oxid uhličitý, určité uhľovodíky a vodnú paru.
Keď sa odstránia, plyn sa stlačí alebo ochladí, čím sa skvapalní. Po premene je objem LPG približne 600-krát menší ako objem pôvodného plynu. Táto premena robí z LPG ideálnu formu zemného plynu na skladovanie a transport. Podľa potreby sa dá relatívne ľahko premeniť späť na plynný stav.
CNG verzus LPG
Skvapalnený zemný plyn (LPG) má podobné vlastnosti a výhody ako CNG, ale je nehorľavý a nevýbušný, vďaka čomu sa dá relatívne bezpečne prepravovať aj vo veľkých lodiach alebo v cisternách.
Na rozdiel od CNG však LPG neobsahuje odorant, čo sťažuje detekciu jeho úniku.
Vozidlá poháňané LPG majú preto nainštalované elektronické metánové senzory na detekciu akýchkoľvek únikov. Úniky LPG sú rovnako nebezpečné ako úniky CNG. Majú potenciál spôsobiť požiar alebo udusenie. Inštalácia detektorov plynu môže znížiť riziko a upozorniť spotrebiteľov na potenciálne úniky.
Manipulácia so stlačeným zemným plynom je jednoduchšia ako so skvapalneným zemným plynom. Pokiaľ ide o náklady na výrobu a skladovanie, ekonomickejší je stlačený zemný plyn, teda CNG, ktorý má aj neobmedzený čas skladovania.